Idea bola umožniť užívateľom definovať si svoju štruktúru vety (record). Na diernom štítku nebola žiadna štruktúra. Bolo tam možné zapísať 80 znakov. Obsluha, obvykle šikovné ženy nevideli čo píšu, teda dierujú. Ukážme si jeden primitívny príklad , odmena je v Kčs nie v Euro a malé písmená ešte počítače nevedeli :
Osobné číslo : 1250 Meno : Mrkvička Jan Odmena : 900
Na diernych štítkoch bolo potrebne dodržať pozíciu odmeny a vyzeralo to tam takto :
1250MRKVICKA JAN 900 1700ACS ARPAD 500
Akékoľvek chyby vždy kontroloval veľký počítač a dobré štítky niekam uložil a o zlých vypísal protokol o chybe. Chybné štítky bolo treba nadierovať znova a kolotoč sa opakoval. GOLEM umožňoval vstup dát na obrazovke a vyzeralo to tam takto :
OSOBNECI = 1250 MENO = MRKVICKA JAN ODMENA = 900
Operátorka zapisovala dáta za znakom = a vždy vedela kde je. Naviac predpis pre zápis tu nazývaný FORMAT blokoval možné chyby. Napríklad nebolo možne vložiť do položky (poľa) ODMENA znaky AX12 ako na diernom štítku.
Celé kúzlo GOLEM-a zabezpečovala funkcia napísaná v assembleri ktorá riadila vkladanie dát. Paráda bola aj v tom, že aj iné služobné moduly systému používali túto funkciu. Bol to klasický problem, či bolo prvé vajce alebo sliepka. Stále sa vylepšujúce funkcie programovacieho jazyka GUBAS umožňovali rýchly postup vpred.
Tu je definícia základnej funkcie pre vstup dát ktorá čerpala z mojich skúseností z PERTEC-u a bola neskôr prenesená aj na minipočítač SM 4-20 . Papier je dosť zažltnutý, ale je to naozaj originál.
Definícia vstupu dát v binárnej forme
Špecifikácia jednej položky, poľa alebo dnes stĺpca v MS Excel mala dĺžku 12 znakov.
Znak 1 až 8 bolo meno poľa, ktoré sa zobrazilo operátorke.
Znak 9 určoval parametre pre preskúšanie a doplnenie, to tu nebudem vysvetlovať.
Znak 10 určoval dĺžku poľa, maximum bolo 63 znakov, primerane k možným 80 v riadku terminálu.
Znak 11 určoval aké klávesy či typ dát je prípustný.
Napríklad pre numerické pole pre odmenu to bolo N teda binarne 1. Pre
meno to bolo 10 tj. 8 pre medzeru (Blank) a 2 pre písmená (Alfa)
Znak 12 určoval ako sa pole ukončí. Napríklad pre pole
ODMENA je to 128 pre dotlačiť číslo doprava, teda operátorka nepísala
pred číslom ani medzeru ani nuly. Dalej hodnota 1 určovala, že do poľa
je nutné niečo napísať, nešlo to “odklepnúť! prázdne. Spolu teda hodnota
129.
Nuž ale takto to užívatelia nedefinovali. Mali na to nástroj, teda modul kde sa parametre pre pole zapisovali zrozumiteľným spôsobom a až potom boli uložené do vnútornej formy do ako sa u GOLEM-a hovorili do FORMAT-u. Užívateľ mal na to aj pekný formulár. Tí čo predtým pracovali na minipočítači PERTEC vedeli definovať vstup bez zaváhania, ostatní si prečítali príručku pre supervízora.